reklama

20.6

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Po prílete na letisko a vybavení všetkých formalít, sme sa konečne vytrepali von z letištnej haly a tam na nas čakali. Áno nepletite sa ak myslite že to bola rodina mojej Slečny.

Hmmmmm pomyslel som si a čo teraz? Koho pozdravit ako prvého? Našťastie ešte boli pomerne ďaleko tak som mal čas dostatočne znervóznieť a pripraviť sa na objatie. Bohužiaľ v môj neprospech hral aj fakt, že som sa nesprchoval vyše 15 hodín, takže som sa patrične spotil a pripadal som si ako zmoknutý pes, ktorého umývaju vtedy keď zaprší.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už iba pár krokov.

Rozhodol som sa pre čin a podať ruku najprv hlave rodiny.

Buenos días (vravím).

Buenos días. Cómo estás? Que tal vuelo? vraví Seňor. Nastalo veľké obijmutie, na ktoré som akosi nebol pripravený a kapánek ma prekvapilo, že pri nvom stretnutí to pôjde tak ľahko.

Po objati som si vymenil pozícu so slečnou pri obíjmaní Seňory. Pri objatí nastala typcká pusa na obe líca. Bohužiaľ sekol som sa. Ako mi bolo neskôr vysvetlené že boskáva iba na jedno líce....nevadí, ma aj do zásoby pomyslel som si. Nakoniec formálne nastalo už iba objatie sestry a brata.

Vyšli sme na parkovisko letiska. Dohodli sme sa s celou rodinkou, že ideme niekam na raňajky. Čo ma prekvapilo že Slečna sa rozhodla ísť v aute s jej surodencami a ja som ostal sám s mojimi "svokrovcami" v druhom aute. No ty vole, skvelo to začína pomyslel som si...ešte sme ani neprileteli poriadne do Mexika a už ma nechá v štichu. Počas cesty, ma samozrejme kapánek vypočuvali ako som na tom s jazykom, školou a čo čakám od života a v neposlednom rade aké plány so Slečnou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na moje štastie, práve sme došli do obľúbenej rodinnej reštaurácie kde sa podávaju len raňajky. Táto reštaurácia sa nepodobá na žiadne na typu "kúp si niečo a vypadni". Reštaurácia bola francúkeho štylu obsluhy (pre neznalých v podstate na každý chod, iný čašník). Začali sme sa baviť o lete aké máme plány, čo by sme chceli vydieť a tak podobne, začal som sa cítit príjemne v ich spoločnosti, ajkeď ešte vždy stále nervózny.

Nervozita začala upadať keď sme sa dostali k podstate veci, kôli ktorej sme prišli do reštaurácie. Samozrejme hovorím o jedle. Vstali sme a šli sme objavovať čaro švédskych stolov, ktoré na nás čakali ako poklad na striebornom jazere. Nervozta napokon zomňa opadla úplne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zhruba po hodinke aj pol, som spozoroval že sa niečo deje a celá rodinka sa začína správať akosi čudne, ajked sa to snažili nedať najavo. Tááááák a mám ťa. Odhalil som pre mňa šokujúcu správu. Práve prišla na raňajky do tej istej reštaurácie aj rodina expriateľa mojej Slečny. Stuhla mi krv v žilách v podstate som ani nemohol dýchať, keď som videl ako sa celá rodina expriateľa díva na mňa od malých detí až po možno prababičku. Vravím si: " Idem ja radšej ku švédskemu stolu po dezert, nech ma nie je vidno. Bohužial stôl bol menši ako ja (v podstate všetko bolo menšie ako ja), vrátil som sa k stolu ako asi s 5 kuskami dezertu a začal som ich jesť. Keď ma uvidela rodinka mojej slečny, Seňora mi povedala: Hmmmmm Juraj máš velmí rád sladké čo? S úsmevom na tvári a s makom v zuboch som povedal ako nikoho. Pardon takmer nikoho. Prvé miesto zaberá Slečna v mojom srdci. Kým som jedol sladkosti, Seňor zaplatil účet a rýchlo sme vypadli. Vo dverách sa nám ešte stihlo pozdraviť asi 5 členov s expriateľovej rodiny.

Juraj Knezo

Juraj Knezo

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

cesty jedného študenta Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu